Erica Jong: Fanny - Skutočný príbeh o dobrodružstvách Fanny Hackabout-Jones

Chytil do ruky svoj rozžeravený, rozbesnený úd (ktorý bol okamžite natretý kapúnovou masťou) a rozdeľujúc Pollyne dolné pery červené ako rubín, zatlačil ho do jej krásneho otvoru priamo až po balčak; potom Polly hlboko vzdychla, viac z uspokojenia než z bolesti a dokonca sa zdalo, že mu pomáha, keď vystrčila stehná dopredu.

Nech už to bolo akokoľvek, vrhla som sa k Pollyným nohám a bozkávala lem jej šiat, jej členky a, zatiaľ čo ona kládla ešte len malý odpor, jej kolená, a keď vzdychala a, zdalo sa, na to ma aj podnecovala, jej stehná, a potom, keď si sadla na stoličku, rozšírila stehná (a protestovala Nie! Nie! Nie! presne tak, ako keby hovorila Áno! Áno! Áno!), jej sladký rozkrok, rumený ako rubín, ktorý bol vystavený môjmu pohľadu, pretože dievča pod košeľou a spodničou vôbec nič nenosila.

Ach, chudák kapún ležal opustený a dymil sa na stole (a pod ním ležal skrytý môj chudák, len začatý verš), zatiaľ čo som pritisla svoje pery na jemný Pollynin rozkrok a hrala na jemnej harfe svojím ohromeným jazykom. Bolo to slané ako more a pripomínalo to sladké malé ustrice vybrané z morských náručia.

- Ó, pane! Oh! Oh! Oh! - vzlykala Polly, zatiaľ čo som jazyk rýchlo vtiahla a vytiahla, rozhorčená jej slovami rovnako ako jej pôvabným, rumeným otvorom. Ale, keďže mi teraz bola jej spodnica na hlave, nemohla som hladkať dva vrchy jej pŕs, ale namiesto toho som sa odvážila jemne hladkať jej mliečne stehná, zatiaľ čo jej spodnica predstavovala akýsi stan, do ktorého som sa schovala pred všetkými hrôzami, ktoré pre mňa predstavoval mužský rod.

Ako je teplo a pekne vo vnútri jednej sukne! Aký úkryt pred hrôzami sveta! Aké šťastie sa narodiť ako muž a mať také útočisko vždy na dosah, byť na dosah sveta ženského prstena!

Zvuk topánok po drevenej podlahe ma opäť priviedol k vedomiu.
- Ó! - zakríkla Polly. - Niekto prichádza!
Ale skôr ako mohla vyskočiť zo stoličky a skôr ako som sa ja mohla postaviť z podlahy, otvorili sa dvere a my sme boli odhalené!
- To je len pán Tunewell! - Veľký, silný chlap s rumenými lícami nemeckého sedliaka a s vystupovaním a chôdzou modrokrvného vikingského bojovníka. Ďaleko od toho, aby bol nespokojný, pán Tunewell bol celkom nadšený našou zábavou a očividne rozhorčený šťavnatou scénou, ktorá sa odohrávala pred jeho očami. Namiesto toho, aby nás zastavil, povedal: - Prosím, pokračujte - a hneď zamkol dvere. Sadol si do pohodlnej stoličky pri stole, drzo vytrhol nohu opustenému kapúnovi, položil čižmy na obrus a očakával pokračovanie predstavenia, akoby sme boli potulní herci, privolaní na kráľovu zábavu!
- Pokračujte, môj drahý - povedal, tentoraz s plnými ústami kapúna. - Hneď sa k vám pridám. - A sadol si späť, aby si užil svoju večeru, zatiaľ čo sme my pokračovali v našej milostnej hre.

Polly vyzerala, že je jeho prítomnosťou viac vzrušená než zahanbená; pretože sa teraz stala ešte bezohľadnejšou a siahla po sponách na mojich nohaviciach, akoby ich chcela zložiť. To nemôžem dovoliť! A odtiahla som jej ruku.

- Prečo si hanblivý? - spýtala sa ma.
- Bohužiaľ - povedala som to, čo viac zodpovedalo pravde, než mohla ona vedieť. - Bohužiaľ, zlato moje, ja som len napoly muž. Môj jazyk musí urobiť to, čo ten druhý nikdy nemôže!

- Prekliatie! Ešte jeden básnik! - povedal pán Tunewell, smejúc sa od srdca. - Poď, ja ti pomôžem, mladíku, keď si už začal to, čo nemôžeš dokončiť!
A tak sme si vymenili miesta, ja pri stole s kapúnom, a Ned Tunewell pripravený, aby sa ponoril medzi Pollyne nohy so svojou dobre nabitou puškou, ktorá sa už takmer predrala cez spony jeho nohavíc.

Chytil do ruky svoj rozžeravený, rozbesnený úd (ktorý bol okamžite natretý kapúnovou masťou) a rozdeľujúc Pollyne dolné pery červené ako rubín, zatlačil ho do jej krásneho otvoru priamo až po balčak; potom Polly hlboko vzdychla, viac z uspokojenia než z bolesti a dokonca sa zdalo, že mu pomáha, keď vystrčila stehná dopredu.

Ja som teraz hryzla nohu kapúna, viac z túžby než z hladu; pretože ak trochu nesiahnem svojou vlastnou rukou do nohavíc alebo sa neodhalím ako žena, aké iné úľavy mi zostávajú, okrem mojich chamtivých pier!

Sledovala som ich silno žujúc, zatiaľ čo sa oni objímali a vzdychali, najprv v pravidelnom rytme, a potom akoby mal svet v okamihu zmiznúť a akoby to bola ich posledná príležitosť spojiť sa na celú večnosť.
- Ó, umieram! - vzlykala Polly.
- A ja, a ja - ozval sa Tunewell, na čo vykonal konečný prienik, ktorý nielenže priviedol Polly k tomu, aby vydala hlboký vzlyk extázy, ale prevrátil aj stoličku, na ktorej ležala; za tým nastal taký výbuch, keď milenci spadli na podlahu, že na okamih boli prekvapení a vystrašení, ale potom strach ustúpil miestu a obaja sa od srdca zasmiali.
Polly sa pôvabne hihotala na Tunewellovu vtipnosť, a Ned vzal jej smiech ako znak, aby jej (s vystrčeným penisom) skočil medzi stehná. Ja som sledovala viac očarená pohľadom, než by mi teraz záležalo na tom, aby som si to vybavila v pamäti.

- Čo je teraz? Lenivosť? - zakričal Tunewell. - Poď, pane básnik, pomôž nám trochu tu! Pozri na tieto bradavice červené ako rubín! Prebuď ich svojim jazykom! Pozri na tieto pery, ktoré sú ako zrelé čerešne. Pohoď sa nimi!
A s úmyslom, aby mi vyšiel v ústrety, sa postavil ako mladý hrebec (kým sa jednou rukou držal za Pollyne stehná, aby jeho obrovský, červený majster ceremónií nestratil svoje kotvenie v jej pôvabnom otvoru - a druhou mi tlačil hlavu na jej prsia).

Koľko bezpočetných bozkáv bolo vtedy daných a prijatých, to nemôžem povedať. My traja sme, som presvedčená, vyzerali ako jedna veľká mytologická beštia s dvanástimi údmi, dvoma ústami, šiestimi očami a tromi rýchlymi jazykmi. Kým Tunewell naďalej, so svojím zástupcom Kurconim (ako sa to hovorí) pumpoval čo najviac mohol, naučila som sa viac spôsobov použitia jazyka, než má dobrá kuchárka receptov na polievku z kostí. Pretože, ak pán Rabelais nazýva pohlavný orgán deliteľom rozkoše, (medzi stovkami iných názvov), určite môžeme to isté povedať aj o jazyku. Aký úžasný je tento ohybný orgán! Lízanie, ochutnávanie, skúmanie, zvlhčovanie, hladkanie, otáčanie; podnecuje bradavice a penis, aby stáli v pokoji a vyťahuje slasť z kapúna a kohútov. Pohlavný orgán je odborník, ale jazyk je naozaj majster vo všetkom.