Charles Bukowski: Južne od miesta, kde sever neexistuje

Robertova prvá túžba - keď začal premýšľať o takýchto veciach - bola vkradnúť sa jedného večera do múzea voskových figurín a milovať sa s voskovými dámami. Napriek tomu sa to zdalo príliš nebezpečné. Obmedzil sa na milovanie s sochami a bábikami vo svojich sexuálnych fantáziách a žil vo svojom svete fantázie.
Jedného dňa zastal na semafore a pozrel sa do dverí obchodu. Bol to jeden z tých obchodov, ktoré predávali všetko - platne, pohovky, knihy, drobnosti, kýč. Viděl ju, ako stojí v dlhej červenej šatke. Mala okuliare bez obrúčok, bola dobre stavaná - dôstojná a sexy, aké kedysi boli. Pravá elegantná mačka. A potom sa rozsvietila zelená a musel ísť ďalej.
Robert zaparkoval o ulicu ďalej a pešo sa vybral k obchodu. Stál vonku pri stánku a pozeral na ňu. Dokonca aj jej oči sa zdali byť skutočné a ústa boli veľmi zvýraznené, malé a napuchnuté.

Robert vošiel do obchodu a pozeral na platne. Tak bol k nej bližšie, potajomky ju sledoval. Nie, takých už dnes niet. Dokonca mala na sebe topánky na vysokých podpätkoch.
Pristúpila k nemu predavačka.
- Prosím, pán?
- Len sa pozerám, slečna.
- Ak niečo chcete, len povedzte.
- Určite.
Robert sa priblížil k bábike. Na nej nebola cena. Pýtal sa, či je na predaj. Vrátil sa k platniam, vzal lacný album a kúpil ho.
Keď sa nabudúce vrátil do obchodu, bábika bola stále tam. Robert sa trochu pozeral, kúpil popolník v tvare zrolovanej hadice a vyšiel.
Na tretíkrát sa spýtal predavačky:
- Je bábika na predaj?
- Bábika?
- Áno, bábika.
- Chcete si ju kúpiť?
- Áno. Predávate veci, nie? Je bábika na predaj?
- Moment, pán.
Dievča odišlo dozadu. Záves sa rozšíril a vyšiel starý Žid. Posledné dva gombíky na košeli nemal. Videli mu chlpy na bruchu. Správal sa priateľsky.
- Chcete bábiku, pán?
- Áno. Je na predaj?
- Nuž, nie je. Vidíte, je to vystavovaný kus. Žart.
- Chcem si ju kúpiť.
- Nuž, pozrime sa... - Starý Žid pristúpil k bábike a začal sa dotýkať šatky, rúk. - Pozrime sa... Myslím, že vám ju môžem predať za... 17,50 dolárov.
- Vezmem si ju. - Robert vytiahol bankovku 20 dolárov. Majiteľ obchodu mu vrátil zvyšok.
- Bude mi chýbať, - povedal - niekedy sa zdala takmer skutočná. Mám ju zabaliť?
- Nie, vezmem si ju tak, aká je.
Robert vzal bábiku a odniesol ju do auta. Uložil ju na zadné sedadlo. Potom vošiel a odviezol sa do svojho bytu. Keď tam dorazil, našťastie tam nikto nebol a nikto ho nevidel, ako ju nosí. Stál uprostred izby a pozeral na ňu.
- Stella. - povedal - Stella, suka!
Pristúpil k nej a udrel ju. Potom jej zovrel hlavu a pobozkal ju. Bol to dobrý bozk. Jeho penis sa začal dvíhať, keď zazvonil telefón. - Haló? - ozval sa.
- Robert?
- Áno, ja som.
- Harry tu.
- Ako sa máš, Harry?
- Dobre. Čo robíš?
- Nič.
- Myslel som, že sa zastavím u teba. Prinesiem pivo.
- Dobre.
Robert zložil slúchadlo, vzal bábiku a odniesol ju do skrine. Vtlačil ju na dno skrine a zavrel dvere.
Harry mu vlastne nemal čo povedať. Robert nepodporoval rozhovor a Harry čoskoro odišiel. Robert išiel k skrini a vytiahol Stellu.
- Prekliata kurva! - povedal. - Podvádzala ma, že?
Stella neodpovedala. Len stála, vyzerala chladnokrvne a slušne. Dobre ju udrel. Žena už nikdy viac nepodvedie Boba Wilkensona. Znova ju poriadne udrel.
- Suka! Podviedla by aj štvorročného chlapca, keby mu dokázala postaviť penis!
Opäť ju udrel, a potom ju zovrel a pobozkal. Bozkával ju a bozkával. Potom jej strčil ruky pod šatku. Bola dobre stavaná. Veľmi dobre stavaná. Stella mu nepripomínala jeho učiteľku matematiky zo strednej školy. Stella nemala nohavičky.
- Kurva! - povedal - Kde sú tvoje nohavičky?
Prisil svoj penis na ňu. Nebolo tam otvoru. Ale Roberta ovládla strašná vášeň. Strčil jej ho medzi nohy. Hladké a pevné. Dnu - von. Na chvíľu sa cítil hrozne hlúpo, a potom ho ovládla vášeň a začal ju bozkávať po krku, zatiaľ čo ju šukal.
Robert umyl Stellu, vložil ju do skrine za dažďový plášť, zavrel dvere a ešte stihol vidieť poslednú štvrtinu zápasu „Detroit Lions“ a „L.A. Rams“ v televízii.
Časom Robert čoraz viac užíval. Prispôsobil sa. Kúpil Stelle niekoľko párov nohavičiek, podväzkov, pančúch a náramok.
Kúpil jej aj náušnice a dosť sa prekvapil, keď si uvedomil, že láska jeho života nemá uši. Pod všetkými tými vlasmi nebolo uší. Napriek tomu jej lepiacou páskou pripevnil náušnice. Ale boli aj výhody - nemusel ju brať na večere, na párty, na nudné filmy. Na všetky tie pozemské udalosti, ktoré boli pre priemernú ženu také dôležité.
A tam boli aj hádky. Vždy budú. Aj s bábikami. Nebola veľmi rozprávková, ale raz mu povedala. „Si najlepší milenec zo všetkých milencov. Ten starý Žid bol nudný milenec. Ty miluješ s dušou, Roberte.“
Áno, boli tam výhody. Nebola podobná žiadnej žene, ktorú poznal. Nechcela sa milovať v nevhodných chvíľach. Mohol si vybrať čas. A nemala menštruáciu. A lízal ju. Odstrihol jej trochu vlasov z hlavy a prilepil jej ich medzi nohy.
Ich vzťah bol na začiatku sexuálny, ale postupne sa do nej začal zamilovávať. Cítil, že sa to deje. Premýšľal o návšteve psychológa, ale potom si to rozmyslel. Napokon, bolo nutné milovať pravé ľudské bytosti? Taká láska nikdy netrvala dlho. Medzi druhmi existovali obrovské rozdiely a to, čo začínalo ako láska, často končilo ako vojna.
A potom znova, nemusel ležať v posteli so Stellou a počúvať, ako rozpráva o bývalých milencoch. ako mal Karl nádherný penis, ale nechcel ju lízať. A ako Louie výborne tancoval, mohol by byť baletným tanečníkom, a nie predajcom poistenia. A ako Marty naozaj vedel dobre bozkávať. Nejako preplietol jazyky. Atd, atd. Aké sračky! Samozrejme, Stella spomenula starého Žida. Ale len raz.

    ***

Jedného dňa Veľký Bart poslal Kida s niektorými ľuďmi na lov bizónov. Veľký Bart čakal, kým odjazdili, a potom sa vybral k Kidovým vozom. Vysadol na sedadlo, odsunul záves a vošiel. Honeydew sedela uprostred voza a masturbovala.
- Ježiš, zlatko, - povedal Veľký Bart - škoda takto!
- Zmizni odtiaľto! - povedala Honeydew. Pri tom vytiahla prst a namierila ho na Veľkého Barta. - Zmizni odtiaľto a nechaj ma robiť, čo chcem!
- Tvoj muž sa o teba nestará, Honeydew!
- Starostlivý je, hlupák, ale mne to nestačí. Po menštruácii sa vždy vzruším.
- Počuj, zlato...
- Zmizni!
- Počuj, malá, počúvaj...
Vytiahol monštrum. Bolo karmínové a hojdalo sa dopredu a dozadu ako závažie v dedkovom hodinách. Niekoľko kvapiek spadlo na podlahu.
Honeydew nemohla odtrhnúť pohľad od nástroja. Nakoniec povedala:
- Nevsunieš mi tú prekliatu vec!
- Povedz to, ako to myslíš, Honeydew.
- NEVSUNIEŠ MI TU PREKLIATU VECI!
- Ale prečo? Prečo? Pozri sa na to!
- Pozerám sa na to!
- Prečo to nechceš?
- Pretože milujem Kida.
- Láska? - povedal Veľký Bart s úsmevom. - Láska? To je rozprávka pre hlupákov. Pozri sa na tento srp. Ona vždy môže poraziť lásku.
- Milujem Kida, Veľký Barte.
- A tu je aj môj jazyk, - povedal Veľký Bart - najlepší jazyk na Západe.
Vtlačil ho von a začal vykonávať cviky.
- Milujem Kida. - povedala Honeydew.
- Tak sa vykašli. - povedal Veľký Bart, rozbehol sa a vrhol sa na Honeydew. Ledva jej ho vtlačil, a keď áno, Honeydew zakričala. Vtlačil jej ho sedemkrát. Vtlačil jej ho sedemkrát, a potom pocítil, ako ho niekto hrubo ťahá.
Bol to Kid. Vrátil sa z lovu.